Work

Keď vás nechcú, vojdite oknom. Ako som sa na druhý pokus dostal do Marketingeru

Vojtech Kocák
17. 12. 2021
9178 pozretí
Work
Vojtech Kocák
9178 pozretí
17. 12. 2021

Keď vás nechcú, vojdite oknom. Ako som sa na druhý pokus dostal do Marketingeru

Po skončení školy dá dospelácky život zabrať. Najmä vtedy, keď sa na novú životnú etapu nedokážete mentálne nastaviť. Preto vám na mojom príbehu Marketingera priblížim, čo mi pomohlo dostať sa do agentúry ešte počas školy. 

Hneď potom, ako po oslave štátnic vystúpa v pohári posledná šumienka na bolesť hlavy, každého čerstvého absolventa prepadne depresívna otázka: „A čo teraz?”

Pokiaľ už nemáte v kolónke profesia napísané syn, dospelácky život si vás skôr či neskôr nájde.

Ako teda zvládnuť prechod zo života prepitých pondelkových večerov na režim full time práce copywritera v agentúre? 

A ako sa vôbec k tejto práci dostať takmer bez skúseností? Síce to vyšlo až na druhý pokus, ale predsa. Poviem vám, ako sa to podarilo mne. 

„A jednou na hudebním táboře…”

Môj Marketinger príbeh sa začal o niečo skôr, než prišli štátnice. Vďaka zlínskej alma mater som bol nútený o mojom ďalšom životnom kroku rozhodnúť už na konci druháku. V treťom ročníku sme si totiž v poslednom semestri museli odkrútiť povinnú agentúrnu prax.

Jasné, dalo by sa to vybaviť jednou pečiatkou a takmer polročný free time(s) máte vyriešený. Otázkou však je, za akú cenu.

Ruku na srdce, v agentúre plnej vašich známych, kde by ste si mesiac poklikali niečo vo WordPresse, by ste, veru, na hubu nespadli. A kým na ňu nespadnete, nič sa nenaučíte.

Počas leta medzi ročníkmi som sa teda rozhodol, že nebudem čakať na teplé miestečko v školou zazmluvnenej agentúre, ale sám zareagujem na voľné miesta copywritera. Spätne si uvedomujem, že som spravil najlepšie rozhodnutie.

Len vlastnou ctižiadosťou sa totiž dostanete na nevychodené cestičky, ktoré vám v rámci vašich skills dajú poriadny level-up.

Takže čo z môjho mudrovania, drahá absolventka a drahý absolvent, plynie? Nečakajte, že vám príležitosť vysnívanej práce príde rovno pod nos. Bez toho, aby ste sa o ňu pobili, to nepôjde. Sorry.

A vôbec nevadí, že váš hiringový e-mail bude vyzerať ako od stredoškoláka (presne ako ten môj). Dôležité je, že sa tých pár slov o sebe odhodláte napísať a stlačíte send.

Spätne za to budete ďakovať, uvidíte.

Dnes by som si za takýto úvod e-mailu dal facku, no bol dosť dobrý na to, aby v Marketingeri zaujal. Pritom si stačilo povedať „fuck it, let's give it a try” a sám od seba spraviť prvý krok.


Nehádžte flintu do žita

Pravdou je, že ani mojim „vymakaným” hiringovým e-mailom a vypracovaným zadaním, na základe ktorého ma kolegyňa Kika s chalanmi zavolali na pohovor, som si na prvýkrát miesto v content tíme nevybojoval.

V mojom prípade jednoducho platilo múdro – skills neobabreš.

A tak po tom, ako som si vo finálnej správe prečítal vetu: „Ďakujeme za čas, ktorý si nám venoval,” mohol som e-mailovú schránku zavrieť a nikdy viac sa do domčeka na Liptovskej nehrabať.

Ja som si však e-mail prečítal do konca a zapamätal si časť, v ktorej mi Kika navrhla, aby som sa ozval po novom roku. Vraj možno niečo vymyslíme.

Príliš veľa slov typu môžeš skúsiť a možno niečo, čo poviete? Človek by si myslel, že po podobnej formulácii je pre mňa vlastný stôl v Marketingeri vzdialený asi ako koniec logdanu.

Opak je však pravdou. Po viac ako hodinovom pohovore som vedel, že sa ešte predsa len posnažím a pokúsim sa začleniť do tejto partie. 

Long story short, po novom roku som sa skutočne ozval, vo februári som nastúpil na prax, na konci marca som už pracoval na polovičný a od júna na plný úväzok.

Opäť sa tak prihováram tebe, milá absolventka, milý absolvent. Neúspech je nedeliteľnou súčasťou procesu. Viem, že dnes je trend veci opustiť ešte skôr, než sa vôbec stihnú pokaziť. Občas sa však vyplatí zaťať zuby a vydržať.

No a čo, že vás niekto vyhodí dverami. Vlezte oknom. Pretože len tak uvidia ľudia, ktorí vás do agentúry prijímajú, že máte o miesto skutočný záujem.

Ak to budete mať na háku, nenadviažete na dobre vypracované zadanie a po prvom odmietnutí sa vzdáte, môžete prísť o skutočne obrovské príležitosti a skúsenosti.

Nehrajte sa na majstrov sveta

Zobrali ste si predchádzajúce rady k srdcu a vydobyli ste si vytúžené miesto v agentúre? Gratulujem. Tá pravá drina sa však ešte len začína.

Hoci som mal s písaním krátkeho copy, organizáciou času a procesov z mimoškolských projektov aké-také skúsenosti, v agentúre je to celkom iná liga.

To najlepšie, čo počas prvých týždňov a mesiacov v praxi môžete spraviť, je pristrihnúť si hrebienok pseudo slávy, ktorú ste na škole mali. 

Pretože len zopár talentovaných výnimiek sa dokáže hneď od prvého dňa v práci rovnať s profíkmi. Tempom aj výstupmi práce.

A tak, drahá absolventka a drahý absolvent, keď ste sa, podobne ako ja, do agentúry dostali až na niekoľký pokus, ani vy tou svetlou výnimkou s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete.

Preto si svoju príležitosť vážte. Majte oči, uši a myseľ otvorenú a počúvajte každý jeden feedback a rozhovor, ktorého môžete byť súčasťou.

Len vďaka načúvaniu, pokore a obrovskej dávke trpezlivosti sa dokážete posunúť z pozície stážistu na plnohodnotného člena tímu.

Popri tom však nezabúdajte na ctižiadosť, vďaka ktorej ste sa do agentúry dostali. S ňou dokážete postupovať vyššie aj v rámci agentúry. A práve tomuto začiatku niečoho nového idem teraz naproti aj ja. 

PS: Ak si sa v mojom príbehu našla či našiel, môžeš sa rovno ozvať na iam@marketinger.sk. Dvere i okná máme totiž v Marketingeri opäť otvorené, tentoraz pre social media copywritera. Držím prsty.

Vojtech Kocák

Keď práve nebehám s Prievanom po susedných, ale aj tých vzdialených krajinách, väčsinou ma nájdete zhrbeného nad klávesnicou. Neodmietnem cappuccino, no viac si pochutím na filtri. Na pive sa stretneme väčšinou len cez leto, lebo inak dávam prednosť poháru červeného. No keď ide o zaujímavé zadanie v práci, partičku hocijakého kolektívneho športu alebo antipasti, verte tomu, že tie si nikdy ujsť nenechám.

Mohlo by vás zaujímať