Tieto výrazy mnohým znejú múdro, no sú akurát tak nespisovné
Content

Tieto výrazy mnohým znejú múdro, no sú akurát tak nespisovné

Kristína Biela
03. 05. 2017
15108 pozretí
Content
Kristína Biela
15108 pozretí
03. 05. 2017

Tieto výrazy mnohým znejú múdro, no sú akurát tak nespisovné

Ak nepatríte medzi milovníkov spisovného slovenského jazyka a gramatika nie je jedna z vašich najsilnejších stránok, pri tomto článku sa s veľkou pravdepodobnosťou rozčúlite nad komplikovanosťou slovenčiny. Ak preto chcete radšej zostať v sladkej nevedomosti, nečítajte ďalej. Ak sa však chcete zlepšiť vo vašom písanom i hovorenom prejave, venujte mi vašu pozornosť.

V tomto článku totiž spíšem niekoľko často používaných nespisovných výrazov, ktoré ľudia veľmi radi používajú, a to dokonca aj v akademickom jazyku, v médiálnych výstupoch či v oficiálnych prejavoch. Znejú totiž tak trochu „mudrlantsky“.

Žiaľ, sú však nespisovné a mali by sa nahradiť krajšími a predovšetkým spisovnými slovenskými výrazmi.

O ktorých slovách a spojeniach hovorím? Poďme si ich bližšie popísať.

Jedná sa o

Spojenie „jedná sa o“ sa v hovorovej slovenčine už akosi udomácnilo, no i napriek tomu je nesprávne. Sloveso „jednať“ má totiž v slovenčine jediný význam, a to „dohovárať sa o cene, kúpe alebo predaji“.

Vety typu „jedná sa o závažnú situáciu“, „jedná sa o veľký problém“ alebo „jednalo sa iba o žart“ sú teda nespisovné. Ako ich povedať správne?

Nahraďte „jedná sa o“ spojením “ide o“.

Takže „ide o závažnú situáciu“, „ide o veľký problém“ a „išlo iba o žart“. Ta-dá, jednoduché a správne. :)

Akonáhle

Všimnite si, ako často sa slovo „akonáhle“ používa nielen v bežnej komunikácii, ale aj v médiách. Koniec koncov, rovnako ako všetky ďalšie výrazy, ktoré tu spomínam. Uveďme si príklady viet:

 

  • „Akonáhle skončím v práci, prídem za tebou.“
  • „Akonáhle sa spamätali, už bolo neskoro.“
  • „Akonáhle upravím ten dokument, môžeš to publikovať.“

 

Spojka akonáhle sa však hodnotí ako nesprávna a mala by sa nahradiť spojkami „len čo“ alebo „hneď ako“.

Takže vety, ktoré som uviedla vyššie, by mali správne znieť takto:

 

  • „Len čo skončím v práci, prídem za tebou.“
  • „Len čo sa spamätali, už bolo neskoro.“
  • „Hneď ako upravím ten dokument, môžeš to publikovať.“

Každopádne

Slovo „každopádne” bolo jazykovedcami poslané do zabudnutia súčasnej spisovnej slovenčiny len nedávno. Označili ho totiž za zastaranú príslovku v poslednom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka.

Spisovným a dajme tomu, že aj moderným ekvivalentom k tomuto slovu je spojenie „v každom prípade“. Nič však nepokazíte ani vtedy, ak namiesto nesprávneho „každopádne“ použijete synonymné príslovky „určite“ alebo „naisto“.

Tým pádom

Priznám sa, že o nespisovnosti spojenia „tým pádom“ som sa sama dozvedela len nedávno a vzdávala som sa ho pomerne ťažko. Myslím si však, že každý copywriter, novinár, spisovateľ či iný človek píšuci by mal rešpektovať a používať spisovnú slovenčinu. Aj preto som sa s „tým pádom“ nadobro rozčúli... ehm, rozlúčila.

Spojenie „tým pádom“ je totiž nesprávne, prevzaté a upravené z českého „tím pádem“.

Dôsledok v slovenčine spisovne vyjadrujeme dôsledkovými spojkami „a preto“ alebo „a tak“.

Nakoľko

Aby som nehovorila len tak do vetra, čiže bez dôkazov, zámerne som si skúsila vyhľadať používanie slova „nakoľko“ v Google. Toto pre vás vyberám z prvej strany.

 

V oboch príkladoch je slovo „nakoľko“ použité nesprávne pri uvádzaní príčinnej vety a nahradiť by sa malo spojkami „pretože“, „keďže“ alebo „lebo“.

Pozor, to však neznamená, že slovo „nakoľko“ je úplne nespisovné. Záleží na tom, v akom význame je použité.

 

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je totiž slovo „nakoľko“ použité správne, ak:

  1. vyjadruje otázku týkajúcu sa miery (Nakoľko je naša stratégia efektívna?)
  2. ako podraďovacia spojka uvádza príslovkovú vetu zreteľa (Nakoľko sa pamätám, ako textár nikdy nepracoval.)
  3. uvádza príslovkovú vetu miery (Každý pracoval, nakoľko vládal.)

Vzhľadom k

Najpopulárnejší nespisovný výraz zo všetkých je podľa môjho skromného názoru práve „vzhľadom k“. Teda minimálne ja sa s ním stretávam najčastejšie.

Táto väzba s predložkou „k“, ktorá sa spája s datívom, je nesprávna a jej spisovným ekvivalentom je predložkový výraz „vzhľadom na“, ktorý sa spája s akuzatívom.

Jednoducho povedané, nepoviete „vzhľadom k tomu“, ale „vzhľadom na to“. A hotovo. :)

Ako tomu bolo

Opäť začnem príkladmi, tentoraz dvomi titulkami spravodajských príspevkov.

 

Oba titulky obsahujú nesprávnu formuláciu „ako tomu bolo“ s ukazovacím zámenom v datíve, čiže „tomu“.

V podobných vetách sa však správne používa formulácia so zámenom „to“ v tvare nominatívu, takže spisovne povieme „ako to bolo“.

 

Správne by teda titulky mali znieť nasledujúco:

  1. SNS chce nedeľu voľnú pre obchody rovnako, ako to bolo v Maďarsku
  2. Slováci šetria menej, ako to bolo v minulosti

V období, kedy sa...

Pomerne často sa stretávam aj s nesprávnym používaním zámena „kedy“ namiesto spojky „keď“ pri uvádzaní vedľajšej vety prívlastkovej s časovým významom. O aký typ vety ide?

Vysvetlím na príkladoch.

 

V tejto vete je zámeno „kedy“ použité nesprávne pri uvádzaní vedľajšej vety prívlastkovej:

„Deň, kedy sa stal redaktorom, bol začiatkom jeho sľubnej kariéry.“

Správne by mala veta znieť takto:

„Deň, keď sa stal redaktorom, bol začiatkom jeho sľubnej kariéry.“

 

Na vedľajšiu vetu prívlastkovú sa totiž pýtame zámenami aký, ktorý alebo čí. Čiže KTORÝ deň bol začiatkom jeho sľubnej kariéry? Ten deň, KEĎ sa stal redaktorom.

*Zámeno kedy sa používa správne, ak uvádza vedľajšiu vetu predmetovú s časovým významom, na ktorú sa pýtame zámenom „čo“. Príklad: Netuší, kedy ho povýšia. ČO netuší? KEDY ho povýšia.

Ľahkou a veľmi zjednodušenou pomôckou teda môže byť to, že ak sa na hlavnú vetu nemôžete opýtať zámenom „čo“, nepoužívajte na začiatku vedľajšej vety zámeno „kedy“.

 

Mohlo by vás zaujímať: 5 výrokov známych autorov, ktoré vám pomôžu pochopiť podstatu úspešného písania

Častokrát

Ako posledný výraz z tohto zoznamu uvádzam slovo “častokrát”, pri ktorom mi môžu mnohí oponovať, že ho tu zaraďujem neprávom. Nejde totiž vyslovene o nespisovné slovo, ale len o menej vhodnú príslovku, ktorá by sa mala nahradiť príslovkou „často“.

Počas vysokej školy a predovšetkým po absolvovaní niekoľkých slovenčinárskych predmetov som sa však používania tohto slova vzdala a úplne nechtiac som si naň dokonca „vypestovala alergiu“. Prečo?

Jednoducho preto, že toto zložené slovo úplne zbytočne vyjadruje dvakrát to isté. Opakovanosť deja v slove „častokrát“ totiž rovnako vyjadruje príslovka „často“, ako aj slovo „krát“.

To je dôvod, prečo by sa toto zvláštne slovko malo nahradiť príslovkami „často“ alebo „neraz“, prípadne slovnými spojeniami „veľakrát“, „veľa ráz“ alebo „mnohokrát“. Stačí si vybrať.

 

 

Samozrejme, ak ste nedali na moje odporúčanie z úvodu, dočítali ste sa až sem a teraz krútite hlavou nad komplikovanosťou slovenčiny, nevadí. Nikto vás predsa nenúti meniť váš slovník, ak to sami nechcete. Keď vám však záleží na vašej peknej slovenčine, ďakujem, že ste mi venovali váš čas. :)
 

Ozaj, máte aj vy nejaké slová alebo spojenia, ktoré vás zvyknú iritovať?
 

Obľúbené a odporúčané zdroje:

old1.rohlas.sk/radio-slovensko/slovencina-na-slovicko
jazykovaporadna.sme.sk
facebook.com/slovencinanaslovicko
 

Kristína Biela V Marketingeri pôsobím na pozícii Content Marketing Manager, no ani popri tom v sebe nezapriem vášeň pre novinárčinu. Milujem prácu so slovom, hovoreným či písaným, a fascinuje ma, akú dokáže mať silu, ak je použité v správnom čase, na správnom mieste a správnym spôsobom. Skúsenosti s tým hovoreným slovom som pritom naberala už od detstva v rádiu, nuž a s tým písaným predovšetkým počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde som tri roky šéfovala časopisu študentov. V prípade, že by mi slová začali dochádzať, postačí niekoľko šálok dobrej kávy či pár hodín v prírode. A som naspäť.

Mohlo by vás zaujímať