Forma článku: Naučte sa vystavať váš článok tak, aby to čitateľ nezabalil už po prvých 5 vetách (2. časť z 3)
Content

Forma článku: Naučte sa vystavať váš článok tak, aby to čitateľ nezabalil už po prvých 5 vetách (2. časť z 3)

Kristína Biela
25. 07. 2016
7760 pozretí
Content
Kristína Biela
7760 pozretí
25. 07. 2016

Forma článku: Naučte sa vystavať váš článok tak, aby to čitateľ nezabalil už po prvých 5 vetách (2. časť z 3)

V prvej zo série mojich článkov o forme textu som sa zaoberala tým, ako písať pútavé titulky, aby si čitatelia na vaše články radi klikli. To je však len úplný začiatok. Pretože keď si už si raz na váš text kliknú, je dôležité, aby ste ich obsahom článku hneď na začiatku neodradili. Aj preto sa v tomto príspevku budem zaoberať tým, ako vystavať obsah vášho textu tak, aby si ho čitateľ už od pohľadu rád prečítal.

Nedávno som narazila na zaujímavý prieskum, ktorý mi len potvrdil to, že dosiahnuť, aby si ľudia naozaj prečítali celý váš text, je úloha vcelku neľahká.

Zdieľame aj bez prečítania

Podľa štúdie počítačových vedcov z Kolumbijskej univerzity a Francúzskeho národného inštitútu, ktorí zrealizovali prieskum na vzorke viac ako 2,8 milióna článkov zdieľaných cez Twitter, totiž až na 59 % zdieľaných odkazov ľudia vôbec neklikli.

Z toho vyplýva zarážajúci fakt, že viac než polovica ľudí je ochotných zdieľať článok len na základe titulku, a to bez toho, aby vôbec tušili, čo je jeho obsahom.

Ak však patríte stále k tým, ktorí si radi čítajú aj obsah príspevkov a rovnako chcete, aby tak robili aj ostatní pri vašich článkoch, v nasledujúcich riadkoch vám ukážem niekoľko tipov, ako to môžete dosiahnuť.

Budem sa pritom stále zameriavať prevažne na formálnu stránku textov, takže ak by ste mali nejaké otázky ohľadom obsahu, tomu sa budem venovať v nasledujúcich príspevkoch. Prípadne vám rada odpoviem aj v komentároch pod článkom.

Poďme ale k veci. V tomto článku si prejdeme nasledujúce body:

  • čo je to perex a aký má význam
  • výstavbu textu (nielen) na princípe obrátenej pyramídy
  • tvorbu úvodnej upútavky
  • dĺžku textu a dĺžku viet
  • podstatu záverečného zhrnutia

Týmito bodmi plynule nadväzujem na môj prvý článok z tejto série, ktorý sa venoval tvorbe titulkov. Takže ak ste ho nestihli, môžete si ho prečítať priamo tu. :)

K titulkom teda v tomto článku iba toľko. Teraz prejdem rovno k ďalšej veci, ktorá by mala za titulkom nasledovať, a tou je perex.

Prečo perex?

V prvom rade preto, pretože je to vaša druhá šanca, ako si udržať pozornosť čitateľa. A v druhom rade preto, že táto malá súčasť textu je už roky rokúce úspešne zaužívaná v žurnalistike a nie je nič lepšie, ako sa pri písaní inšpirovať od ľudí, ktorí sa písaniu venujú profesionálne.

Čo to teda ten perex je? Určite ste sa pri čítaní článkov stretli s jeho prvými, akoby úvodnými vetami. A presne to je perex.

Odborne povedané, ide o vstupnú časť, teda akýsi úvod textu, ktorý býva zvyčajne zvýraznený boldom alebo kurzívou, aby bol graficky odčlenený od zvyšku textu. Mal by obsahovať jadro výpovede nasledujúceho textu, teda základné informácie uverejneného príspevku.

Uplatňuje sa predovšetkým pri rozsiahlejších príspevkoch, čo väčšina blogových príspevkov dozaista je, a preto je dobré vedieť, ako ho použiť.

Ľudia majú často tendenciu úvod článku takpovediac prepísknuť a venujú mu zbytočne veľa priestoru. Perex by však mal byť hutný a stručný, mal by dokázať na malom priestore povedať, o čom bude obsah textu, a zároveň navodiť čitateľa, aby chcel čítať článok ďalej.

Osobne odporúčam, aby váš perex nikdy nepresiahol počet 5 viet, hoci aj tu platí pravidlo – čím stručnejšie, tým lepšie.

Nebojte sa v perexe povedať čitateľovi pokojne aj tie najdôležitejšie informácie z vášho článku. Ľudia nemajú radi, keď sú ťahaní za nos, a ak im hneď na začiatku nedáte dôvod, prečo by článok mali čítať ďalej, určite nebudú v nevedomosti čítať váš text až do úplného konca, aby sa dostali k pointe. Alebo sa mýlim?

Preto hneď v perexe otvorene povedzte dôvod, prečo článok píšete, respektíve popíšte tému, ktorú budete v texte rozoberať. A ak to pred napísaním celého článku ešte presne neviete vystihnúť, pokojne si tvorbu perexu nechajte na záver.

Musím sa však priznať, že v tomto som trochu deformovaná spravodajským prístupom k tvorbe textu, ktorý sa nazýva obrátená pyramída. Ak ste sa s týmto pojmom ešte nestretli, hneď vám ho vysvetlím, tiež spolu s tým, prečo a kedy je podľa mňa dobré tento spravodajský prístup využívať aj pri blogovaní.

Obrátená pyramída

Princíp obrátenej pyramídy je logickým postupom výstavby klasickej správy. Spočíva v zoraďovaní informácií od tých najdôležitejších až po tie menej dôležité. Na prvé miesto sa teda dávajú najdôležitejšie fakty a udalosti, ktoré sú v ďalšom texte rozvíjané o ďalšie informácie s klesajúcim významom.

Každá správa by preto mala hneď vo svojom úvode odpovedať na otázky kto? čo? kedy? kde?, ktoré ďalej v texte rozvíja aj o odpovede na otázky ako? a prečo?

Pre lepšiu predstavu prikladám obrázok. Hoci, pokojne stačí, ak si predstavíte hlavnú budovu Slovenského rozhlasu v Bratislave. ;)

zdroj: wikimedia.org

Hovoríte si, prečo pletiem do blogovania a content marketingu spravodajský prístup k tvorbe? No jednoducho preto, pretože tento princíp má hneď niekoľko výhod:

  • čitateľ sa to najdôležitejšie dozvie na začiatku, text ho nezavádza a prirodzene sa rozhodne, či si chce k najdôležitejším informáciám prečítať aj ďalšie detaily
  • ak zistíte, že váš text je veľmi dlhý, môžete ho od konca ľahko krátiť. Vždy totiž uberiete z tých menej podstatných informácií a podstata ostane zachovaná
  • ľudia sú podvedome zvyknutí na texty takéhoto druhu práve zo správ, ktoré denne čítajú a počúvajú
  • a aj preto je dobré tento princíp ovládať napríklad pri tvorbe PR článkov či tlačových správ do médií

Samozrejme, tento princíp pri písaní nemusíte uplatňovať vždy. Osobne ho odporúčam najmä vtedy, ak budete písať rôzne aktuality, reportáže z rôznych udalostí či ďalšie iné informačné články, ktoré prinášajú čitateľovi novú informáciu, prípadne známy fakt v iných súvislostiach. :)

Využiť pritom môžete aj dynamický prístup stvárňovania, ktorý zoraďuje informácie podobne ako v prípade obrátenej pyramídy, len s tým rozdielom, že na prvé miesta dáva najpríťažlivejšie a najpôsobivejšie fakty.

Úvodná upútavka

Ak si teda zvolíte text v podobe vymenovávania nejakých tipov, alebo budete chcieť spraviť náučný príspevok (podobný tomuto), v ktorom budete popisne rozoberať nejaký problém či vzdelávať čitateľa v určitej oblasti, samozrejme, vyššie spomenuté zoraďovanie faktov môžete pustiť z hlavy.

Čo by ste však v takomto prípade z hlavy pustiť nemali, je úvodná upútavka. A tým vôbec nemám na mysli reklamný banner o tom, že o 3 dni budete na svojom blogu publikovať nový článok. ;)

Úvodnou upútavkou myslím zhrnutie ústredných tém, ktoré budú v článku rozoberané. Všimli ste si, ako som to spravila ja? Hneď na začiatku som vám vymenovala všetky hlavné oblasti, o ktorých budem v texte písať.

Dôvod, prečo som tak urobila, je pritom podobný ako pri perexe. Nechcela som vás zbytočne naťahovať a hneď na začiatku som vám dala možnosť rozhodnúť sa, či si tento text prečítate, alebo nie.

A práve takýmto spôsobom môžete prilákať na svoj článok relevantných ľudí, teda tých, ktorí sa skutočne zaujímajú o to, čo vo svojom texte rozoberáte a ktorí si ho radi prečítajú až do konca. :)

A aká je vlastne ideálna dĺžka textu?

S touto otázkou sa stretávam veľmi často. Odpoveď na ňu však nie je vôbec jednoduchá a ani jednoznačná. Preto moja odpoveď znie vždy takto:

Článok by mal byť taký dlhý, ako si to vyžaduje jeho obsah. Ak máš čo povedať aj na tri strany, pokiaľ to povieš zaujímavo, prečo nie. Ak však stačí téme pol strany, napíš iba pol strany.

To som vám veľmi nepomohla, však? :D Je nás však mnoho, ktorí sa touto otázkou zaoberáme, preto som si pre vás pripravila aj tipy od svetových content marketingových odborníkov.

Joe Pulizzi napríklad v knihe Epic Content Marketing pripomína, že blogové príspevky sú najlepšie vtedy, ak sú krátke, inštruktážne a vecné. Ak príspevok obsahuje viac než 500 slov, odporúča ho skrátiť na 350. Pripúšťa však, že v prípade potreby a obsiahlosti rozoberanej tematiky môžu byť príspevky aj rozsiahlejšie.

Ann Handley však vo svojej publikácii Everybody Writes (inak veľmi inšpiratívne čítanie) na rozdiel od Pulizziho hovorí o optimálnej dĺžke blogového príspevku do 1500 slov. Ako si teda vybrať, kto z nich má pravdu?

Myslím, že v tomto prípade je pravda na oboch stranách. Koniec koncov, pozrite si mimoriadne úspešné príspevky Neila Patela, ktoré sú azda dlhšie ako tento môj, a v porovnaní s tým kratučké postrehy Setha Godina. Obidvaja autori majú obrovský počet verných čitateľov, pričom dĺžka ich textov sa diametrálne odlišuje.

A čo dĺžka viet?

Tu sa pokúsim byť stručná, hoci ide o otázku podobnú tej predošlej. Všeobecne vám však odporúčam riadiť sa nasledujúcim pravidlom:

Bodka je niekedy viac ako čiarka.

Ľudia jednoducho ťažko vstrebávajú veľa faktov na malej ploche. Preto treba dlhé vety skracovať a súvetia deliť do jednoduchých viet, ktorých dĺžka by nemala presiahnuť 20 slov.

A najjednoduchší spôsob, ako to spraviť, je nahradiť čiarku bodkou. Vyskúšajte si to niekedy a uvidíte, že aj dlhánske ťažkopádne vety sa dajú ľahko pretvoriť na dve či tri jednoduché, krátke a ľahko čitateľné vety.

Zhrnutie na záver

Tento bod som si zámerne nechala na záver. A to najmä preto, že niet väčšieho klišé, ako na záver článku či rozhovoru pripomenúť, že ide o jeho záver.

V posledných odsekoch sa však s vami nebudem lúčiť, ale chcem sa s vami podeliť ešte o jednu užitočnú radu, ktorú som odpozorovala od úspešných zahraničných blogerov. Všetci tí totiž do záveru svojich príspevkov pridávajú zhrnutie jeho obsahu, respektíve zrekapitulovanie všetkých dôležitých bodov, ktoré v príspevku odzneli.

Je to super vec, keďže čitateľovi tak uľahčíte proces zapamätávania a vstrebávania informácií, pričom aj ja sama to na každom odbornom blogovom príspevku dokážem veľmi oceniť.

Aby som však nehovorila len tak naprázdno, zhrňme si to najdôležitejšie z tohto príspevku:

  1. Hneď za pútavým titulkom vytvorte pre váš článok zaujímavý perex. Pokojne aj po dopísaní celého článku.
  2. V prípade náučných a odborných blogových príspevkov nezabudnite v úvode v bodoch uviesť, aké témy sa budú v článku rozoberať.
  3. Keď budete písať správu, respektíve akúkoľvek aktualitu, skúste využiť princíp obrátenej pyramídy. Čitateľ je rád, keď sa všetko dôležité dozvie hneď v úvode článku.
  4. Dĺžku textu odvíjajte od dôležitosti obsahu. Ideálne však je, ak sa vaše príspevky budú pohybovať v rozmedzí 350 až 1500 slov.
  5. Dlhé vety kráťte. Namiesto čiarky skúste dať vo vete radšej bodku.
  6. Na záver nezabudnite stručne zhrnúť dôležité myšlienky či témy, ktoré v článku odzneli. Je to super pomôcka na zrekapitulovanie pre vás aj pre čitateľov.

 

Samozrejme, každý z nás má pri písaní vlastný štýl a obzvlášť v oblasti blogovania sa nedajú zaviesť striktné pravidlá. Všetky z predchádzajúcich tipov sa mi však z dlhodobého hľadiska osvedčili tak pri novinárskej tvorbe, ako aj pri blogovaní, a preto verím, že aspoň niektoré z nich pomôžu aj vám.

Už nabudúce sa v poslednom z príspevkov mojej série o forme článku pozriem podrobnejšie na to, ako členiť text tak, aby sa čitateľom ľahko čítal.

Ozaj, a čím sa pri písaní riadite vy? ;)

Kristína Biela V Marketingeri pôsobím na pozícii Content Marketing Manager, no ani popri tom v sebe nezapriem vášeň pre novinárčinu. Milujem prácu so slovom, hovoreným či písaným, a fascinuje ma, akú dokáže mať silu, ak je použité v správnom čase, na správnom mieste a správnym spôsobom. Skúsenosti s tým hovoreným slovom som pritom naberala už od detstva v rádiu, nuž a s tým písaným predovšetkým počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde som tri roky šéfovala časopisu študentov. V prípade, že by mi slová začali dochádzať, postačí niekoľko šálok dobrej kávy či pár hodín v prírode. A som naspäť.

Mohlo by vás zaujímať