Content

Mamarketing: Ako som sa komunikačne mýlila, kým sa zo mňa nestala mama

Kristína Biela
16. 01. 2022
12616 pozretí
Content
Kristína Biela
12616 pozretí
16. 01. 2022

Mamarketing: Ako som sa komunikačne mýlila, kým sa zo mňa nestala mama

V téme rodičovstva som sa zmýlila hneď viackrát, a to fatálne. Mojím najväčším omylom bolo, keď som v minulosti tvrdila, že nestojím o to byť mamou. Hlúposť. K tým ďalším menším radím aj to, ako som kedysi nazerala na marketingovú komunikáciu cielenú na rodičov. Z pozície čerstvej mamy totiž mnoho vecí vnímam inak.

Slovíčko inak som pritom zvýraznila kurzívou zámerne. Chcem tým zdôrazniť, že cieľom tohto (veľmi subjektívneho) textu nebude zhrnúť fungujúce praktiky, ktoré nútia rodičov kupovať stále viac a častejšie. Nie. 

Mojou snahou bude trochu vyjsť zo zabehnutých šablón a podnietiť predajcov i ľudí z našej branže uvažovať o danej sfére marketingu reálnejšie, súčasnejšie a s väčšou mierou empatie. 

Aby spojenia typu „materstvo ako z reklamy“ neboli len nedosiahnuteľnou ilúziou vyčerpaných mám.
 

Zdrobneniny a citoslovcia

Mamičky, detičky, vecičky, sovičky, plienočky. A potom jupíííí, hurááá či jéééj.

Keď by mi v minulosti prišli na schválenie texty pre e-shop s detským sortimentom, ktoré by obsahovali obdobné slová, s najväčšou pravdepodobnosťou by cezo mňa prešli. A teraz?

Ani náhodou.

Dnes už chápem, o čom rozprával psychológ Jordan Peterson, keď vo svojej prednáške tvrdil, že človek dospieva až vtedy, keď sa stane rodičom. Zrejme preto mi prekáža, keď na mňa po tom, ako som porodila človeka, začali niektorí predajcovia a marketéri hovoriť ako na dieťa. 

Som presvedčená o tom, že s rodičmi netreba komunikovať týmto infantilným spôsobom. Že aj keď používame slovník plný zdrobnenín a citosloviec v rozhovoroch so svojimi deťmi, zostali sme tými istými rozumnými ľuďmi, s ktorými sa dá a predovšetkým má komunikovať na úrovni. 
 

Ideály

Dokonalé fotky dokonalých mám s dokonalými deťmi. K tomu idylické obrazy o dojčení a večne šťastné a vysmiate rodiny.

Sama som tomuto falošnému obrazu donedávna verila, a tak by som nemala problém aplikovať podobné vizuály do komunikácie akejkoľvek relevantnej značky.

Dnes však žijem rodičovskú skutočnosť, so všetkými jej krásami i ťažkými chvíľami. A čoraz viac si uvedomujem, ako negatívne ma v mojich očakávaniach o materstve ovplyvnili práve značky a ich reklamy. Preto by som teraz konala odlišne.

Ako? Určite by som necítila potrebu prispievať svojou prácou k vytváraniu ďalších falošných predstáv o ideálnom materstve či otcovstve.

Načo pridávať čerstvým i skúseným rodičom úzkosti z toho, že svojím zovňajškom, duševnou i fyzickou energiou nedosahujú túto akože normu? Nielenže to robí väčšina značiek, čím vlastne tak trochu spadajú kategórie „neoriginality“, no zároveň to nevytvára nič dobré. Obzvlášť čo sa duševného zdravia rodičov týka.

Tlieskam všetkým značkám, ktoré majú guráž komunikovať aj v tejto sfére autenticky, a pritom stále láskavo a krásne. Výborným príkladom je so svojimi umeleckými fotografiami francúzska značka fliaš Élhée. Ďakujem za progres.


Mamičky z Modrého koníka

Premotivované mamy, ktoré majú veľa času, šíria hoaxy, vyjadrujú sa o sebe a svojom dieťati vždy v prvej osobe množného čísla (papali sme, kakali sme) a sú ľahkým terčom akýchkoľvek marketingových praktík.

Nech hodí plienkou ten, kto neuveril tomuto stereotypu.

Živo si pamätám úsmevné reakcie na modrokoníkovskú cieľovku od rôznych ľudí v mojom okolí (nielen profesijnom), mňa nevynímajúc. A hoci môj názor dávnejšie zmenili pozitívne spolupráce s ľuďmi z tohto portálu, dnes vo mne navyše prevláda aj rešpekt.

Všeobecne a najmä voči mamám, a sčasti aj voči zakladateľom tohto projektu.

Áno, šíria sa tu hoaxy. A veľakrát si tu prečítam hlúposti. Ale v ktorom e-priestore sa tak nedeje? Všade sú ľudia takí aj onakí. A každý rozumný človek s kritickým myslením predsa dokáže v diskusných fórach filtrovať umné rady od somarín. 

A tak filtrujem aj ja. A mnohým anonymným mamám z tohto portálu ďakujem za ich názory, skúsenosti a podporné slová, ktoré tu zdieľali, hoci aj dva a pol roka nespali. Neraz mi pomohli vysporiadať sa s náročnými situáciami (psychickými i fyzickými) a, samozrejme, aj nákupnými rozhodnutiami. 

Preto uvažujem, aká škoda peňazí to neraz býva, keď značky vyhadzujú peniaze za vyumelkované sponzorované posty na sociálnych sieťach a opomínajú pritom tento užitočný reklamný priestor.

A aké hlúpe (by) bolo degradovať túto cieľovú skupinu, neuvedomujúc si pritom, že ju z veľkej časti tvoria inteligentné ženy, ktoré tu len hľadajú pomoc. Alebo porozumenie.

*K tomu plurálu – ono s tým dieťaťom začnete bytostne robiť všetko spoločne. Takže predsa len má svoje opodstatnenie. 
 

Budovanie značky cez sociálne siete

Keď už som zabŕdla do témy sociálnych sietí, skúsim ju rozvinúť viac. Alebo skôr menej.

Než som sa stala mama, považovala by som sociálne siete za najlepší online propagačný kanál na brandové aktivity, aký môže v tejto sfére byť. No po zhodnotení väčšiny doterajších (a zrejme aj najväčších) nákupov je mi jasné, že realita je inde.

Samozrejme, social media marketing funguje na čokoľvek, čo ľudia reálne nepotrebujú, ale chcú. No minimálne v počiatkoch rodičovstva hľadajú prevažne to, čo potrebujú. Kočík, postieľka či vajíčko – veľké položky z rodinných rozpočtov, ktoré sa nemíňajú len tak nerozvážne.

Absolútna neznalosť problematiky preto núti vystresovaných to-be rodičov prirodzene kliknúť na Google alebo YouTube. A hľadať. A zisťovať. A porovnávať. A snažiť sa zorientovať v úplne novej dimenzii produktov.

Logicky mi z toho vyplýva, že v rámci brandových aktivít dáva oveľa väčší zmysel investovať financie do content marketingu (blogu, magazínu či YouTube kanálu) ako do sociálnych sietí.

A všeobecne do marketingu, ktorý pomáha, nie takého, ktorý sa chce len páčiť.   

Paradox? Najpodrobnejšie, a tým aj najlepšie spracovaný obsahový marketing, na ktorý som narazila ako takmer mama a tiež ako čerstvá mama, v našich končinách tvorí Alza. (Moment na zamyslenie pre všetky značky, ktoré predávajú produkty pre deti a ich rodičov.)

*Prirodzene, platená PPC reklama, especially Google Shopping, je v tomto smere must. Ale keďže sa tento článok venuje komunikácii značiek, s platenou reklamou sa obráťte na nášho Mareka. 
 

Ocomarketing

Milá mamička, blíži sa termín očkovania vášho dieťaťa,“ číta v brožúre otec môjho dieťaťa. A kamarát je zase hrdým užívateľom vernostného programu Spokojná mamička.

To je len veľmi stručná ukážka toho, ako sa firmy mýlia, keď sa domnievajú, že starostlivosť o dieťa prináleží výlučne mamám. Teší ma, že dnes môžem potvrdiť opak.

Vidím to nielen u nás doma, ale tiež na prechádzkach v parku, kde pravidelne míňam viacero kočíkujúcich otcov. A moje pozorovania dopĺňajú zistenia Google, podľa ktorých sú to práve otcovia mileniáli, ktorí na YouTube sledujú viac rodičovských videí ako mamy.

Preto, tak ako som nedávno vyzývala na zmenu myslenia pri oslovovaní žien mužským rodom, chcem dnes podnietiť značky a predajcov detských produktov na to, aby do svojej komunikácie viac zahŕňali otcov.

Nepodliehajme slepo rodovým stereotypom. A podporme i marketingovou komunikáciou fakt, že otcovia sa v súčasnosti zapájajú do výchovy svojich detí viac ako kedykoľvek predtým. 

Doba napreduje. A komunikácia by mala tiež.

YouTube kanál How to DAD má aktuálne 1,2 miliónov odberateľov. 

Na záver

Mýliť sa je ľudské, no nenapraviť svoje chyby či mylne zotrvávať v nesprávnych názoroch, to by bolo zbabelé a hlúpe.

Preto verím, že budeme stále viac prichádzať do kontaktu so značkami, ktoré sa rozhodnú pre skutočnejšiu, úprimnejšiu a nápomocnejšiu marketingovú komunikáciu. A o to viac sa teším na to, keď budem môcť svojou prácou po čase opäť k niečomu takému prispieť.

Kým sa tak stane, zdieľam s vami reklamy známych značiek, ktoré nám všetkým môžu poslúžiť ako inšpirácia. A špeciálne nám mamám ako úľava od reklamnej fikcie. 

 

Kristína Biela

V Marketingeri som budovala obsahovú a kreatívnu časť prakticky od nuly – a bola to úžasná skúsenosť. Viedla som aj magazín Free Times a popísala som tu toho viac než dosť. Život mal však so mnou iné plány, a tak, po takmer siedmich rokoch tu, chopila som sa roly mamy. Úprimne? Nič krajšie a ťažšie som dosiaľ nerobila. A čo po materskej? Rada by som sa pozitívne prekvapila. Moje agentúrne miesto ale teraz prenechávam iným. No ak by ste si predsa chceli niečo odo mňa prečítať, budem sa vám pripomínať v mojej Tragipoézii.

Mohlo by vás zaujímať