5 útrap cestujúceho copywritera
Content

5 útrap cestujúceho copywritera

Kristína Biela
15. 04. 2016
4945 pozretí
Content
Kristína Biela
4945 pozretí
15. 04. 2016

5 útrap cestujúceho copywritera

Počas dlhých chvíľ strávených na vlakových či autobusových staniciach, v diaľkových autobusoch alebo MHD často zhliadnem kopec gramatických chýb či začujem niekoľko nespisovných výrazov, ktoré ma ako správneho “grammar nazi” copywritera, ako inak, nenechajú chladnou. Tu sú tie najčastejšie z nich.

1. Prosím vystupujte zadnými dverami alebo Priložte kartu prosím

Kiež by sa aspoň na oficiálnych tabuľkách a oznamoch v hromadnej doprave začali používať čiarky, to by sa copywriterom, žurnalistom či slovenčinárom isto lepšie cestovalo.

Už dlhšiu dobu však pozorujem, že veľkým problémom, a to nie iba v MHD, sú vety s časticou prosím, v ktorých táto častica slúži ako súčasť zdvorilého rozkazu či upozornenia. Keďže sa v týchto vetách používa ako kontaktový výraz, vyčleňuje sa čiarkami. Takže po správnosti by to malo byť takto: „Prosím, vystupujte zadnými dverami“ a „Priložte kartu, prosím.“ Aj keď, treba uznať, v našich pomeroch sa už len tá samotná zdvorilosť veľmi cení, s čiarkou alebo bez. :)

2. Za chvíľu vám rozdám slúchatká

Nový žltý dopravca vyvolal na Slovensku rozruch a mnohým cestujúcim urobil svojimi službami radosť, na ktorú sme pri cestovaní neboli zvyknutí. A tak si v autobuse môžem od stewardky pravidelne vypočuť aj túto milú vetu: „Za chvíľu vám rozdám slúchatká.“ Ako každý slovenčinou posadnutý copywriter začnem slečnu v duchu, ale naozaj len v duchu opravovať. O chvíľu. Slúchadlá. O chvíľu vám rozdám slúchadlá.

Slová s príponou -tko sú v slovenčine hodnotené ako nespisovné (okrem slova pravítko) a správne sa používa prípona -dlo. Čiže nie strúhatko, ale strúhadlo, nie slúchatko, ale slúchadlo. A preto slúchadlá.

A pretože predložka „za“ v slovnom spojení „za chvíľu vám rozdám slúchadlá“ vyjadruje časový úsek, po ktorom nastáva dej, nie dobu trvania istej činnosti, v slovnom spojení sa má použiť predložka „o“. Ak by však stewardke trvalo rozdávanie slúchadiel 10 minút, tak by pokojne mohla použiť vetu „Slúchadlá vám rozdám za 10 minút.“ 

3. Môžte si vybrať z množstva filmov, hudby, hier...

Aj táto veta často odznieva z úst stewardov v autobuse. Opäť pozitívny obsah, ale nesprávna forma. Správna forma tvaru slovesa môcť v druhej osobe množného čísla v prítomnom čase je totiž môžete, nie môžte.

4. Zbytočne zdvorilá reklama

V rámci mojich pracovných potuliek po Slovensku vídavam, samozrejme, aj obrovský počet bilbordov. Veľa z nich sa nám snaží zdvorilo prihovárať, no nájdu sa aj také, ktoré nás upozorňujú na naše pozemské hriechy, viď foto. 

DSC_0052.JPG

Pri pohľade na tento bilbord ma okrem  nevšedného posolstva na reklamnom pútači zaráža aj ďalšia vec – zbytočná, alebo skôr nežiadaná zdvorilosť. Veľké začiatočné písmená v tvaroch zámen Vy, Váš, Vás či Vám sa píšu ako znak úcty len v korešpondencii (listovej či elektronickej), a to v prípade, ak vykáte jednej osobe, ako aj viacerým.

V ostatných písomných prejavoch uvádzame pri osobných zámenách vždy malé začiatočné písmená. Takže hoci je zdvorilosť veľmi milá, nie je vždy na mieste. V reklamných sloganoch obzvlášť.

5. Pútače s nesprávnym zápisom percent

Pokojne by som sa s vami stavila, že ak budete pozorne sledovať všetky reklamné pútače tak ako ja, aj vy na nich nájdete takú nepatrnú chybu, ako je napríklad neprávny zápis percent. Nemôžem síce tvrdiť, že drvivá väčšina bilbordov a plagátov ich uvádza zle, pretože to tak nie je, ale rozhodne je to nezanedbateľný počet. A v čom je vlastne chyba? Zabúda sa na medzeru.

Podľa slovenského pravopisu sa totiž značka % oddeľuje od číselnej hodnoty medzerou, a to aj v tom prípade, ak ide o zápis prídavného mena. Ak sa vám teda napríklad nebude chcieť písať slovo päťdesiatpercentný slovom, zapíšete ho ako 50 %. Aj v takomto tvare to bude určite gramaticky správne.

A aké chyby si pri vašich potulkách po Slovensku všímate vy? :)

 

Kristína Biela V Marketingeri pôsobím na pozícii Content Marketing Manager, no ani popri tom v sebe nezapriem vášeň pre novinárčinu. Milujem prácu so slovom, hovoreným či písaným, a fascinuje ma, akú dokáže mať silu, ak je použité v správnom čase, na správnom mieste a správnym spôsobom. Skúsenosti s tým hovoreným slovom som pritom naberala už od detstva v rádiu, nuž a s tým písaným predovšetkým počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde som tri roky šéfovala časopisu študentov. V prípade, že by mi slová začali dochádzať, postačí niekoľko šálok dobrej kávy či pár hodín v prírode. A som naspäť.

Mohlo by vás zaujímať