Alebo by bolo lepšie, ak by som v titulku použila tú istú vetu vo forme „Prestaňte už konečne kričať!!!“? Nuž, lepšie ako lepšie. Podľa mnohých vraj minimálne údernejšie, výraznejšie, účinnejšie či jednoducho také, čo vám prinesie vyššie CTR (čiže vyššiu mieru prekliku). Sú však prekliky skutočne dôvodom na to, aby sme v každom texte na seba navzájom kričali?

Odpoveď znie: Nie, nie sú. A verím, že je to pochopiteľné aj bez výkričníku.

Prečo píšem tento text

Viete, pri bulvárnych plátkoch a portáloch som si na výkričníky akosi zvykla. Pri oznamoch na toaletách, v reštauráciách, v panelákoch či v akýchkoľvek verejných priestranstvách s nimi úspešne bojujem (dobrý príspevok na túto tému napísal Samuel Marec).

Ale keď som raz robila korektúru cestovateľskému článku s milým zámerom i obsahom, ktorý bol plný zbytočných výkričníkov, nedalo mi nezareagovať. Aby som nehovorila len tak „naprázdno“, tu je dôkaz:

A tu je druhý z textu ďalšieho podobného článku:

A tu je tretí:
 

Čo mám proti výkričníkom?

Úprimne – absolútne nič. Dokonca ich mám rada. No iba do tej miery, ak sa používajú striedmo, s rozumom a tam, kde sú naozaj potrebné. Čo rozhodne nie je prípad prechádzajúcich textov.

Ale poďme aj na iný príklad. Výkričníky totiž rovnako neboli potrebné ani v prípade titulkov blogu webu Bistro.sk, ktorý slúži na online objednávanie jedál.
 

Uf, výkričníkové skóre na jeden screenshot je tu 5 zo 7 titulkov. Slušné. Alebo jazykom „ukričaných“ copywriterov – slušné!

Účel výkričníkov

Aby ste chápali, že som si celú túto „výkričníkovú kauzu“ nevymyslela len tak pre nič za nič, na pomoc si zoberiem moju milú knižku – Pravidlá slovenského pravopisu. Otváram ju na strane 96 a čítam podkapitolu 2.2. s názvom Výkričník. A hľadám odborné odpovede na moju otázku: Kedy sa píše výkričník? Skúsim to stručne (tak trochu vytrhávam z kontextu).
 

Výkričník píšeme:
 

• na konci rozkazovacích a želacích viet a súvetí, najmä s formou zvolacích viet (Utekajte! Pozor! Bodaj by už nepršalo!)
   
• v silne expresívnom prejave – pri dôraznom zvolaní alebo rozkaze sa často používajú dva aj tri výkričníky (Už dosť!!! To je lož!!! Ticho!!!)
   
• za zvolacími vetami, ktoré majú povahu opytovacích viet (Máme sa na to azda nečinne pozerať?!)
   
• keď je potrebné čitateľa dôsledne na niečo upozorniť – ak sa niečo môže zdať sporné, problematické, nepravdepodobné

A výkričník nepíšeme:
 

• keď nejde o striktný rozkaz, ale iba ponúknutie, pobádanie (Napríklad: „Poďte dnu.“)
   
• keď ide o návod, pokyn (Napríklad: „Nepotrebné slová vynechajte.“)

Ale keď ja výkričníky zbožňujem...

Pokiaľ patríte do kategórie pisateľov, ktorí výkričníky používajú s veľkou obľubou a rozlúčka s nimi by bola nesmierne bolestivá, je tu ešte niekoľko možností, keď sa vám môžu hodiť. Stačí, ak odpoviete kladne na nasledujúce vety:
 

1. Je informácia, ktorú podávate čitateľovi, naozaj mimoriadne dôležitá?

Tým myslím dôležitá pre širokú verejnosť, nie iba pre vás.

2. Je to, čo píšete, naozaj až také vzrušujúce a aktuálne?

Overte si, či nie ste ten typ človeka, ktorý sa nadchne pre každú maličkosť. Daná informácia totiž môže byť vzrušujúca pre vás, ale nie tak celkom pre vašich čitateľov.

3. Ide o hrozbu, nebezpečenstvo, stav núdze či životne dôležitú informáciu?

Ach, potom nepíšte články, ale volajte pomoc a robte niečo. Ak je však písanie skutočne to jediné, čo dokážete v danej chvíli spraviť, sem s výkričníkmi!
 

Skúška správnosti

Vráťme sa však k úvodu a spravme si jednoduchú skúšku správnosti.

Ktoré z viet, ktoré tak trochu kritizujem na začiatku, skutočne spĺňajú aspoň jedno z kritérií na vhodnosť písania výkričníkov? Ak sa vám nechce vracať v článku naspäť, vyberám krátke útržky:

Objavte 7 najkrajších pláží! Spoznaj Slovensko! Dominik radí, ako nabrať svalovú hmotu! Poznáme pizza majstra! Vychutnajte si západ slnka! To jednoducho nadchne každú cestovateľskú dušu!

Och, vážne. Pokoj. Nekričte na mňa. A, prosím vás, nekričte ani na svojich čitateľov.

Oni sú natoľko múdri, že význam vašich viet pochopia aj bez výkričníkov. A natoľko zlatí, keďže čítajú váš obsah, že si ani trochu nezaslúžia, aby ste na nich pomyselne zvyšovali hlas. Presne to totiž vaše výkričníky v čitateľoch evokujú. Krik.

Nie je ho v tomto svete priveľa aj bez zbytočnej interpunkcie?

Vplyv na našu psychiku

Výkričníky, podobne ako texty písané caps lockom, totiž skutočne vyvolávajú efekt kriku. A, úprimne povedané, nikto nemá rád, keď niekto kričí, zvyšuje hlas a je agresívny. Overme si to na konkrétnych vetách. Čo myslíte, ktorá znie lepšie a prijateľnejšie?

1. Bolo by veľmi dobré, keby ste dokázali obmedziť používanie výkričníkov iba na nevyhnutné prípady.

alebo

2. PRESTAŇTE UŽ KONEČNE PÍSAŤ V TEXTOCH ZBYTOČNÉ VÝKRIČNÍKY!!!

 

Alebo inak. Ktoré oznámenie negatívnej informácie prijmete ľahšie?

A: Dobrý deň. Zdá sa, že ste zabudli zaplatiť faktúru za uplynulý mesiac. Prosíme Vás, aby ste ju čo najskôr uhradili.

či

B: Máte u nás nedoplatok!!! Okamžite zaplaťte faktúru za minulý mesiac!!!

Ak na vás lepšie pôsobia vety 2 a B, odporúčam vám nepublikovať vaše písomné prejavy verejne. :)

Nemyslím to zle

S prehnaným používaním výkričníkov si však jednoducho koledujete o stratu sympatií a celkovo o negatívne naladenie čitateľa voči vášmu textu. Pochybujem, že je to niečo, čo naozaj chcete. Obzvlášť vo sfére blogovania, kde výrazne prevyšuje obsah s pozitívnymi hodnotami pre čitateľov. Vďaka za to.

Pýtam sa

Prečo však máme potrebu toľko na seba kričať, keď sa dá všetko riešiť pokojne a rozumne?

Zamyslime sa nad svojím prínosom a zodpovednosťou za to, ako v súčasnosti vyzerá naša vzájomná komunikácia. Veď práve my – ľudia, ktorí denno-denne tvoríme obsah pre najrôznejšie webstránky a médiá, máme v rukách tú moc vniesť do našich textov viac dobra a aspoň trochu pozitívne ovplyvniť naše okolie.
 

✏︎  A to takým spôsobom, aby ľudia, ktorí čítajú naše výstupy, mali tiež pozitívny pocit z toho, čo si po nás prečítali.

✏︎  Aby sme inšpirovali ku krajším prejavom a formuláciám, k slušnejšiemu vyjadrovaniu a k rozumnej argumentácii namiesto kriku.

✏︎  A aby sme sami podnecovali k písaniu a čítaniu natoľko dobrých textov, ktoré nepotrebujú prehnaný počet interpunkčných znamienok na to, aby dokázali zaujať.

Pretože, otvorene, zlému textu výkričníky nepomôžu. A ten kvalitný ich vôbec nepotrebuje.