Work

Čo sme sa naučili počas karantény 2020

Michal Sučanský
05. 06. 2020
3737 pozretí
Work
Michal Sučanský
3737 pozretí
05. 06. 2020

Čo sme sa naučili počas karantény 2020

Práve som bol na cyklistickom sústredení v Chorvátsku, keď som si prečítal, že u nás potvrdili prvý prípad nákazy koronavírusom. Vtedy som ešte netušil, že na druhý deň po návrate budeme všetci v karanténe. A už vôbec nikto z nás nepredpokladal, že zostaneme doma takmer dva mesiace.

Všetci dovtedy rástli ako nikdy predtým a zrazu kšc (zvuk otvorenia piva Corona). Rýchle rozhodnutia bez prípravy, skúška dôvery a lojality, jednoducho masaker, z ktorého každý mohol vyjsť ako víťaz.

Prvé dva týždne boli pre mňa najťažšie. Hlava mi išla na 1000 %, a hoci sme museli so spoločníkom Jančim pôsobiť na Zoome kľudne, bol som nervózny, až dokým sme si nezodpovedali všetky otázky, aby sme vedeli dávať rozhodnutia.

Výsledkom je, že náš tím karanténa boostla za také krátke obdobie tak, ako ešte nikdy predtým. Ale o tom potom.

Flexibilita naša každodenná

Prednedávnom mi Janči napísal veľkú pravdu. Počas karantény sme urobili najťažšie manažérske rozhodnutie za celé obdobie fungovania Marketingeru. A som rád, že sa postupom času ukazuje, že išlo o jedno z najlepších.

Zo skúsenosti už vieme, že logické a rýchle reakcie sú základom úspechu práve v takýchto vyhrotených situáciách. Niektoré síce trvali dlhšie, no dôležité je, že sme nezastali.

Hoci ešte nebola nariadená karanténa, už 12. marca sme boli všetci doma. Dva dni sme fungovali klasicky podľa vtedajších pravidiel, no už počas prvého karanténneho víkendu sme dali dokopy nové.

K týždenným plánovacím meetingom tak pribudli denné, a to v podobe tímových video call follow-upov, ktoré trvali zhruba pätnásť minút a veľmi napomáhali pracovnej morálke.

Výhodou týchto meetingov bola informovanosť celého tímu o každej aktivite. Prvé týždne sme poradie meetingov flexibilne upravovali podľa požiadaviek, no približne takto nejako to vyzeralo:

Zaujímavosťou je, že tento kalendár plánovania práce sme dodnes takmer nezmenili.

Po troch týždňoch prišiel prelomový deň. Nechali sme si vypísať feedback dotazníky a karanténne ciele vo forme nášho battle plánu od každého člena tímu, aby sme videli, ako vnímajú situáciu. Potom sme si naplánovali s Jančim pohár vínka.

Na zdravie a na tím

Písal sa 1. apríl a ja som so spoločníkom pri rozhovore o tom, ako ďalej, otvoril knihu od Tomáša Baťu. Ani neviem prečo, ale vnukla nám nápad, že situáciu treba prijať, prispôsobiť sa jej a ísť ďalej – tak ako Baťa počas prvej svetovej vojny.

Hneď na druhý deň sme zvolali celofiremný meeting a odprezentovali definitívne strategické stanovisko a plán na ďalšie obdobie, ktoré dopadlo až prekvapivo pozitívne. Nakoniec sme si takto dali za jeden.

Young & restless. Na zdravie.

V podstate sme pokračovali v nastolenom režime spred pandémie, ale s tým, že sme sa snažili čo najtransparentnejšie a najzrozumitelnejšie odkomunikovať situáciu, v ktorej sa firma nachádza, a že sa niet čoho obávať. Že v ťažších časoch sa firma o každého postará, ak teda bude proaktivita na oboch stranách.

Odstránili sme strach a stres zo znižovania výplat alebo bezdôvodného vyhadzovania členov tímu a zopakovali sme to, čo už sme vedeli – že Marketinger sú ľudia a úspešnosť záleží od toho, ako v tejto situácii spolu zabojujeme.

Aj vďaka tomuto meetingu sme istý čas fungovali ešte lepšie ako v kancelárii. No keď už si každý začal zvykať, efektivita začala klesať. Usudzujem, že dlhšie ako dva mesiace by sme prácu na báze home officu udržali naozaj ťažko. Ale ktovie. Už sme v našom house, takže načo to riešiť.

Ďalším bodom meetingu bolo zorganizovanie hackatonu, ktorý mal zabezpečiť dostatok nápadov na realizáciu, ktoré by pomohli firme, tímu, trhu alebo ľuďom v núdzi.

Michal Meško, CEO Martinusu, sa v období karantény na sociálnych sieťach vyjadril, že bodaj by sme toho vymysleli toľko, že by sme to ani do konca karantény nestihli všetko zrealizovať.

V tomto duchu sme zorganizovali aj náš hackaton a veru, všetko sa nám zrealizovať nepodarilo. Ale to ani nebolo v pláne.

Dôveruj, ale motivuj

Raz som videl film Coach Carter, nakrútený podľa skutočnej udalosti. Samuel L. Jackson v hlavnej role sa v ňom snaží naučiť žiakov, ktorí neprospievajú výsledkami, vzájomnému rešpektu a úcte. Zároveň chce vybudovať neporaziteľný tím v školskej lige.

Coach Carter urobil jednu zaujímavú vec, a to tú, že podpísal v tíme obojstranné očakávania, ktoré musia spoločne dodržiavať.

Kto ich dodržiaval, mohol v tíme zostať, kto nie, bohužiaľ. Každý si bol vedomý rizík pri svojich rozhodnutiach. A aj vďaka tomu sa viacerí napokon stali úspešnými, čo by sa bez toho zrejme nestalo. 

Dôvera v našom tíme bola odjakživa postavená na skutkoch, nie slovách, a stále fungovala výborne. Prítomnosť motivácie, keď sme spolu v kancelárii, je samozrejmosťou, no počas niekoľkotýždňového home officu? To už je iná káva.

Po dvoch týždňoch motivovania som si uvedomil, že sa to dlhšie nedá udržať a treba vymyslieť niečo nové. Môj ksicht na Zoome už všetkým liezol na nervy. No práve vyššie spomenutý film ma inšpiroval k myšlienke, aby sme urobili niečo podobné (hoci v menšom rozsahu) aj u nás. 

Zabezpečiť motiváciu každého člena tímu, ktorá bude poháňaná spolupatričnosťou. 

Spísali sme si preto aktuálny stav, celotímové ciele, očakávania, pravidlá a dopady na oboch stranách. A po vyššie spomínanom strategickom meetingu si každý mohol vybrať – buď s očakávaniami súhlasil, alebo nie.

Išlo aj o samozrejmosti, ale dôležité bolo, že to v tíme udržiava taký drive, že sme nezastali ani na jeden deň. Či by to tak bolo aj bez toho? U niekoho možno áno, u niekoho asi menej. Na A/B testing nebol čas.

Bohužiaľ, naše rozhodnutie malo počas týchto mesiacov dopad na jedného člena, ktorý naše očakávania nenaplnil, a tak musel tím opustiť. Dnes tak obsadzujeme aj jeho niekdajšie miesto. 

Ďalšou motiváciou, ktorá sa u nás stala novým trendom, je, že sme začali tvoriť vlastné projekty, do ktorých sa môže zapojiť každý člen tímu, prípadne ich môže riadiť alebo vymyslieť niečo úplne nové. Entuziazmus je naozaj dych berúci.

Súdržnosť 

Kto čítal knižku Sapiens od Yuvala Harariho, vie, že človek bol vždy spoločenský tvor. A keď nepatril do nejakého kmeňa, v podstate stratil zmysel života.

Celú karanténu nás zaplavovali správy o tom, ako sme v tom všetci spolu. No jedna vec je hovoriť to a druhá je sa tak aj správať. 

U nás si uvedomujeme spoločenskú zodpovednosť nielen počas tejto situácie. No tentoraz sme chceli nápadmi prispieť čo najskôr. Preto sme počas karantény vymysleli a zrealizovali nasledujúce myšlienky:

1. Pridajvetu.sk – poviedkový projekt, vďaka ktorému mohli ľudia počas karantény zabiť nudu a zasmiať sa. 

2. Zabehnito.sk – benefičný virtuálny beh, vďaka ktorému sme si mohli spoločne (a predsa oddelene) zabehnúť pre dobrú vec.

3. Papučové FreeTimes – rozšírené vydanie nášho magazínu, v ktorom sme článkami reagovali nielen na aktuálnu situáciu.

Verím, že vzájomná podpora bude vo svete pokračovať aj po aktuálnej kríze. U nás určite áno, preto pokračujeme v realizácii karanténnych nápadov naďalej.

Trpezlivosť zmysel prináša

Social distance bola výzva pre každého. Ľudia síce chvíľu nadávali, no zaujímavé je, že to každému niečo prinieslo.

Nedávno som bol na kompe pri Šamoríne a páni, ktorí majú na starosti nalodenie pasažierov, áut a motoriek, sa na každého tak usmievali, že bolo až očividné, ako sa tešia, že sú späť.

Alebo napríklad, do tímu nám to okrem iného prinieslo možnosť pripojiť sa na Zoom meeting aj vtedy, keď niekto nestíha prísť načas do kancelárie. To znamená viac meetingov začatých načas, ale aj možnosť rýchleho zorganizovania meetingu s klientom na diaľku.

Mne konkrétne sa život počas karantény príliš nezmenil, len som sa presunul s prácou do domácnosti. Uvedomil som si však, že sa mi vyčistila hlava od stereotypných nepodstatností a zíkal som väčší nadhľad. Preto si social distance budem v práci robiť každý rok aspoň na mesiac.

No a keďže tento článok píšem až po karanténe, jedna z hlavných vecí, čo nám celá táto situácia priniesla, je dôkaz, že môže prísť hocičo, no spoločnými silami to vždy zvládneme. 

Týmto by som chcel vysloviť veľké poďakovanie celému Marketinger tímu a obzvlášť Jančimu, že sme to zvládli. Som rád, že to u nás dopadlo pozitívne a mohli sme sa aj v najťažších časoch, aké náš tím zažil, obrátiť jeden na druhého.

Uvidíme, čo nás ešte čaká. Ale nateraz opäť raz good job.
 

Program našej karantény v skratke:
 

12. marec – začiatok home office karantény 

1. – 4. týždeň – kontrola paniky, motivácie, morálky, úprava systému plánovania práce, zavádzanie video call meetingov, pozastavenie prác na zasiahnutých projektoch, zoskupovanie nápadov

5. – 6. týždeň – definitívne strategické stanovisko a plán na ďalšie obdobie, celofiremný hackaton na zoskupenie nápadov na interné projekty 2020, spustenie projektu pridajvetu.sk, papučové vydanie Free Times

7. – 8. týždeň – rozhodnutie a zahájenie realizácie vybraných interných projektov, spustenie projektu zabehnito.sk, hygienické opatrenia v kancelárii, opätovné spúštanie pozastavených klientskych projektov

4. máj – úspešný návrat do kancelárie a zrod firemného brandu dezinfekcie Čisti&Duchci

Michal Sučanský Som Marketingerom od hlavy až po päty, a preto som aj jedným zo zakladateľov. Inovácie ma poháňajú dopredu, ale budovanie skvelého tímu je pre mňa prioritou. Neznášam stereotyp, som prehnaný optimista a predstava dňa bez športovej aktivity ma desí, preto ich robím hneď niekoľko. Aktuálne trénujem na zdolanie Ironmana na Novom Zélande v roku 2021.

Mohlo by vás zaujímať